pondelok, 20. júna 2016

Pavla Šmikmátorová: Vieš, čo ješ?

Detská kuchárka bez nebezpečných éčok a chémie.

Fotografie: Michala Šmikmátorová

Ilustrácie: Libor Drobný

CPress, Albatrosmedia, a.s., 2016


V poslednom období sa nám doma nakopili samé skvelé detské knihy a ja by som si priala mať viac času, aby som o nich všetkých mohla napísať. Pretože som z nich nadšená. Pretože je z nich nadšená Mimi.

Jednou z nich je aj kniha Vieš, čo ješ?, ktorú napísala Pavla Šmikmátorová, ilustroval Libor Drobný a jedlá do nej pofotila Michala Šmikmátorová. Pôvodne som si myslela, že na ňu má Mimi čas. Odhadovala som, že je určená pre deti na prvom stupni základnej školy. 
Pred nejakým časom sme s Mimi čítali knihu o ľudskom tele a ona si ešte teraz hocikedy spomenie na to, že ľudia, ktorí fajčia cigarety majú čierne pľúca. Keď ide po ulici okolo niekoho s cigaretou v ruke, tak si pred ním ostentatívne zapchá nos a vraví, že nechce mať z toho dymu čierne pľúca. 
Na zdraví teda Mimi záleží, preto som si povedala, že jej trošku znechutím jej obľúbené raňajkové jedlo - párky :-D a knihu som Mimi prečítala.

Kniha Vieš, čo ješ? je plná zaujímavých informácií o tom ako sa vyrábajú nezdravé jedlá (napr. údeniny, tavené syry, sladké pečivo, rybie prsty, mrazená pizza, instantné polievky, hamburgery, čipsy a iné). Deti sa tiež dozvedia ako škodia ich malým telíčkam, koľko cukru a chémie obsahujú a nakoniec si podľa jednoduchých receptov môžu pripraviť zdravšiu alternatívu. Na konci knihy nájdete zoznam neškodných a nebezpečných éčok, ktorý vám pomôže pri nákupe potravín v obchode.

Nečakajte však žiadne nudné poučovanie, ktoré by deti nebavilo čítať. Informácie sú podané vtipným a pútavým spôsobom. Môžu za to najmä komixové časti, v ktorých je názorne ukázané ako sa nezdravé jedlá vyrábajú a ako škodia našim orgánom. Vďaka nim je možné knihu čítať už s oveľa mladšími deťmi a tak im nenásilným spôsobom vštepiť zásady zdravého stravovania.

V knihe tiež nájdete naozaj nechutné fotky nezdravých jedál a veeeľmi lákavé fotky zdravých alternatív aj s jednoduchými receptami, ktoré deti zvládnu pripraviť samé alebo len s malou pomcou dospelých.

Vieš, čo ješ? má desať kapitol, každá kapitola je venovaná inému ľudskému orgánu a začína sa rozhovorom medzi orgánom a pani doktorkou Nebolítovou, z ktorého sa dozvedáme, čo ktorý orgán trápi a čo je príčinou jeho problému. 
Tieto úvody spolu s komixami musím Mimi aj niekoľkokrát denne čítať. A to som sa zo začiatku obávala, že keď jej znechutím jej obľúbené jedlo, na knihu zanevrie. Stal sa však pravý opak, Mimi si knihu naozaj obľúbila (Vieš, čo ješ? dokonca čítame večer v posteli pred spaním namiesto rozprávkovej knihy :-)). 

Pri každej príležitosti Mimi druhým hovorí čo je zdravé a čo nie. Najviac ju fascinuje výroba červéného farbiva E120 alebo tiež karmínu, ktorý sa získava z odporných červených chrobákov. Podľa očakávania veľký dojem na ňu urobila výroba párkov (uvidíme či si v najbližšej dobe nejaký dá) a ešte väčší výroba fast foodových kuracích nugetiek (tá je trošku morbídna, ale bohužiaľ, s kurencami sa nik nemazná keď idú na jatky). Teší sa, že si robíme domáce hamburgery, pretože keď videla proces spracovania mäsa, z ktorého sa potom vyrábajú mrazené polotovary...

Tiež v nej zarezonovala informácia, že keď tehotná žena zje veeeľa, veľa čipsov, pre ňu a jej nenarodené bábätko je to rovnaká záťaž ako keby si zapálila cigaretu. Samozrejme pri každom nezdravom jedle, o ktorom čítame, nezabudnem Mimi opakovať ako veľa cukru, oleja a chémie obsahuje (chémiu pozná len tú, s ktorou čistím kúpeľňu a WC, tak ktovie čo si predstavuje :-D) a že bude tučná (vždy hodí kritické oko mojim smerom a pošťuchá ma prstom do môjho tučiku okolo pása, zatiaľ moje brucho zhodnotila ako malé, čo ma samozrejme teší aj keď to nie je pravda :-D).

Čo dodať na záver? Kupujte, neoľutujete. Deti sa dozvedia niečo nové, budú premýšľať o jedle, ktoré vkladajú do úst a navyše sa pri čítaní zabavíte celá rodina :-)











Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.

sobota, 18. júna 2016

Jean Jullien: This is not a book

Phaidon, 2016


O interaktívnej knihe This is not a book od francúzskeho satirika a grafického dizajnéra Jean Julliena budem písať s nefalšovaným nadšením. Pripomína mi tvorbu iného Francúza, u Mimi a mňa veľmi obľúbeného, Hervé Tulleta, od ktorého máme doma už niekoľko kníh. 

This is not a book je perfektná na rozvíjanie fantázie, rozviaže jazýček, deti si s ňou užijú kopec zábavy. Zámerom Jeana Julliena bolo, aby sa deti kreatívne zamýšľali nad vecami, s ktorými prichádzajú denne do kontaktu. A to sa mu skutočne podarilo.

Mimi si knihu od prvého okamihu zamilovala. Každý deň si ju „číta", stále ju má pri sebe. Vie sa s ňou zabaviť na dlhú dobu. Raz si zahrá na piáne (páči sa mi, že akože sleduje noty a chvíľu hrá pomalú melódiu, ktorú si aj nôti, potom zabúcha energicky do klávesov a spustí hlasný spev), inokedy vyberie niečo z chladničky (a pripraví mi raňajky, či obed a stále nechápe čo v chladničke robia kvety), pustí mi rozprávku na notebooku (oceňujem, že mi dá na výber, ktorú chcem vidieť), zalieta si s motýľom (máva stránkami knihy čo vytvára dojem, že motýľ lieta) alebo si dá knihu na hlavu a akože pod ňou stanuje (neváha založiť oheň a opekať si). Hrá sa na monštrum, ktoré všetko okolo seba žerie (po jedle mu nezabudne umyť zuby). Dosť sa vie nasmiať na stránke kde je zobrazený zadok (sem tam mu aj ťapne :-D) a jednoznačný úspech má predposledná dvojstránka, z ktorej sa dá vytvoriť domček (a do ktorého jej nerobí problém nanominovať sa) :-)

Kniha obsahuje 14 interaktívnych obrázkov, neobsahuje žiaden text (no o to viac budú deti pri jej prezeraní rozprávať) a tipovala by som ju pre chlapcov aj dievčatá od 2 do 4 rokov. 
Veľmi sa teším, že som knihu This is not a book objavila a po autoroch ako Hervé Tullet a PatrickGeorge sa u nás aj Jean Jullien zapisuje medzi topku detskej knižnice :-) 








streda, 15. júna 2016

Kitty Crowther: Skříp, škráb, píp a žbluňk!

Baobab, 2012


Mimi je typ dieťatka, ktoré sa už od bábätka v noci veľa budilo. Nikdy však nepovedala, že by sa niečoho konkrétneho bála, skrátka len chcela, aby som bola pri nej. Čim bola staršia, tým menej sa budila, no aj tak sa aspoň raz za noc zobudila s krikom. A tak som si povedala, že to skúsim poriešiť (ako vždy) knihou :-) 


Kúpila som najprv jednu knihu na tému strach, k nej sa pridala ďaľšia a ešte jedna (o tých zas nabudúce :-)). Skříp, škráb, píp a žbluňk! od Kitty Crowther zarezonovala v Mimi  asi najviac. 


Čím je pre Mimi práve táto kniha tak pútavá? Rozhodne aj tým, že je o bežnom večernom zaspávacom rituáli každého dieťatka. Od umývania zúbkov, oblečenia pyžamka až po čítanie knižky pred spaním a pusinky na dobrú noc. A potom je už celá o strachu byť v izbe v noci sám.


Svojim obsahom je teda veľmi blízka malému čitateľovi. Dokonca sa u nás vďaka Skříp, škráb, píp a žbluňk! Mimi postupne dopracovala k tomu, že prespí celú noc bez prebudenia (zobudí sa naozaj výnimočne). Lebo už vie, že každý podivný nočný zvuk je vlastne niečo, čo dôverne pozná. 


Kitty Crowther za hlavného hrdinu zvolila žabiačika Jeronýma, čo určite poteší všetkým malých žabkomilov. 
 

Keď sme Skříp, škráb, píp a žbluňk! čítali prvý raz, Mimi s úplnou pozornosťou počúvala, zdalo sa, že aj dýchať a žmurkať zabudla. Potom ju chcela prečítať ešte raz. To už mala plno rečí. Všetko, čo malý Jeroným zažíval, sme spolu rozoberali a tak to bolo aj pri ďaľších čítaniach. 





nedeľa, 5. júna 2016

David Litchfield: The Bear and the Piano

Frances Lincoln Children´s Books, 2016


Dojemný príbeh o radosti z hudby, sláve prinášajúcej prázdnotu a dôležitosti priateľstva, podčiarknutý nežnými ilustráciami. Prvotina od autora Davida Litchfielda: The Bear and the Piano.

Jedného dňa malý medveď objaví na čistinke v lese niečo, čo ešte nikdy nevidel. Keď sa tej čudnej veci dotkne, vydá zvuk. Odíde, no na druhý deň sa k nej opäť vráti. Prejdú týždne, mesiace, roky... Z medvedíka vyrastie veľký silný medveď a zvuky, ktoré vychádzajú spod jeho zavalitých láb znejú ľúbezne.

Pri hre je medveď šťastný a sníva o ďalekých krajinách. Každú noc hrá koncert len pre svojich priateľov.
  


Okolnosti ho zavedú do New Yorku. Onedlho je jeho meno všade: na plagátoch, na bilboardoch aj svietiacich neónoch. Hrá pred vypredaným publikom, žne ovácie, získa niekoľko ocenení.

Mesto mu poskytlo všetko po čom túžil, no v skrytu srdca cíti, že mu niečo chýba. Jeho priatelia. Jeho domov.

A tak sa rozhodne vrátiť.



Veľmi ma teší, že moje potulky internetom ma naviedli na knihu The Bear and the Piano. Emotívny príbeh má krásne posolstvo o tom, čo má v živote zmysel. Navyše ilustrácie Davida Litchfielda sú očarujúce, plné svetla a istej zasnenosti.


S Mimi sme knihu za ten krátky čas čo ju máme, čítali už niekoľkokrát. Téma hudby a slávy je pre ňu nepochybne príťažlivá. Záver, kde medveď hrá koncert pre najdôležitejsšie bytosti svojo života - svojich priateľov, je silný a dojímavý zároveň. Hlboko zasiahol nielen Mimi, ale aj mňa. Čítať túto knihu je zážitok, o ktorý sa nesmiete dať ukrátiť :-)