streda, 27. júla 2016

Pavel Čech: Dobrodružství pavouka Čendy

Petrkov, 2014


Dobrodružství pavouka Čendy je komorný príbeh o malom pavúkovi, ktorý žije v starých kukučkových hodinách v opustenom dome na okraji mesta.  

Čenda trávi dni tým, že opravuje a udržiava v chode kukučkové hodiny, vyháňa z nich červotočov, číta knihu o Tarzanovi (veľa sa pri tom nachodí, Mimi to dosť zaujme a premýšľa o tom) a rojčí o lese za mestom, v ktorom podľa jeho predstáv žije veľa múch a pavúkov.

Aké by to boli kukučkové hodiny bez kukučky? Samozrejme v nich spolu s Čendom žije drevená kukučka, ktorá je obzvlášť hrdá na to, že za celé tie roky sa nikdy neomeškala ani nezakukala predčasne. Čenda sa na ňu často hnevá a vyčíta jej, že mu plaší muchy.

Tieto pokojne plynúce dni naruší zamaskovaný zlodej. Čenda je akurát hlboko začítaný do príbehu o Tarzanovi a tak si nevšimne, že si zlodej na neho berie noviny. Kukučka si cez medzierku v hodinách splašene uvedomí, že s Čendom môže byť za chvíľu amen. Čo robiť? (Na tomto mieste už Mimi vzrušene kričí: Kukaaaaaaj!) Kukučka môže zakukať až o tri minúty. Veď je tak hrdá na to, že vždy kuká načas. Nakoniec svoj vnútorný boj vybojuje a vydá zo seba škrípajúce, hrôzu naháňajúce zakukanie. (Dva červotoče z toho klepne pepka.)

Zlodej na pavúka zabudne a začne si obzerať hodiny. Za koľko by ich mohol predať? Na stene zbadá kľúčik a rozhodne sa hodiny natočiť. Točí ním tak dlho až z hodín vystrelí pružinka a trafí ho do nosa. Zlodej sa vydesí a upaľuje z domu preč. 

Nastane ticho. Hodiny prestanú tikať. Mimi je smutná.

A akoby to nestačilo, prídu stavebné stroje, robotníci a dom začnú búrať. Dom sa otriasa, začnú pukať steny, zo stropu padne luster. Rýchlo preč! Lenže kukučka je k hodinám prichytená matičkou. Čenda ju chce uvoľniť, napína celé telíčko (Mimi priam vidí ako sa mu trasú nožičky) až sa mu podarí maticu povoliť, vysadne rýchlo kukučke na chrbát, tá roztiahne krídla a vzlietne. Práve včas! (Mimi si vydýchne.)

Čo dodať záverom? Kniha Dobrodružství pavouka Čendy je skvelá plná dobrodružstva a napätia. Pavel Čech vás dostane svojimi ilustráciami, pri tvorbe ktorých využíva napríklad aj obyčajnú gázu. Vtiahne vás do deja a už nepustí až kým nedočítate posledné písmenko v knihe. A keď sme už pri písmenkách, s textom sa tiež hrá. Raz slová na papieri skackajú, inokedy sa vlnia. 
Mám rada drobnosti, ktorými autor príbeh dotvoril. Ako napríklad keď pavúčik číta knihu o Tarzanovi a chce otočiť stranu. Človek priam cíti ťažobu papiera a Čendovu námahu. Muchy, ktoré začnú koktať po tom, čo ich kukučka vydesí svojim hlasným kukaním sú vtipnými vsuvkami rovnako ako červotoče robiace diery do starých hodín.

Dobrodružství pavouka Čendy majú len jednu chybu. Že sú spolu tri diely a druhý sa nedá zohnať.





utorok, 19. júla 2016

Eva Lindström: Na útěku!

Baobab, 2016


Pre všetkých malých dobrodruhov vyšla nedávno vo vydavateľstve Baobab kniha Na útěku! od významnej švédskej autorky Evy Lindström.

Pri čítaní príbehu o ovečke, ktorá sa nudí a rozhodne sa preto utiecť z ohrady do sveta, máte pocit, že sa v ňom zas až toľko nedeje. Čím to teda je, že dieťa moje vždy pri predčítaní knihy Na útěku! tichučko a pozorne počúva?

Možno tým, že hlavná hrdinka rozpráva príbeh v prvej osobe. Navyše sú vety krátke a tak nejako mi štýl Evy Lindström veľmi pripomína pokojnú atmosféru inej knihy, inej autorky - Můj medvěd Flóra od Daisy Mrázkovej

O Daisy Mrázkovej aj o Eve Lindström píšu vo vydavateľstve Baobab ako o autorkách, ktoré majú veľké porozumenie pre detský svet. A s tým sa nedá iné, len súhlasiť. Príbehy oboch autoriek sú nežné a krehké, pretkané jemnými nitkami obáv, ktoré v deťoch rozplynie optimistický záver. Napätie dávkujú citlivo, primerane veku detí, ktorým sú knihy určené čo sa mi veľmi páči.
A obe svoje knihy nádherne ilustrujú. Tak ako sú ich príbehy bez ostrých hrán, tak sú aj ich ilustrácie bez ostrých kontúr.

Mimi sa najviac páči ako si ovečka leňoší v hojdacej sieti u priateľky lasičky, mne najmä tieto ovečkine myšlienky:
Prchám pomalu, abych nebudila pozornost.
Jsem na útěku.

To nejhorší, co se vám na útěku může přihodit, je, že se za vámi někdo připlíží a všechno zkazí.
Vůbec nejhorší ale je, když si nikdo nevšimne, že jste vzali do zaječích.




pondelok, 11. júla 2016

Daniela Krolupperová: Zákeřné keře

Ilustrácie: Eva Chupíková

Portál, 2015



Poviem vám pravdu hneď na začiatku. Zákeřné keře som kupovala pre seba. Zamilovala som sa do ilustrácií Evy Chupíkovej na prvý pohľad. Až keď som sa na ne na internete dosýta vynadívala, začala som bližšie zisťovať obsah tejto rozprávkovej knihy.

Príbeh začína jednej noci, kedy sa začali diať veľmi zvláštne veci. Víly, ako každú noc, tancovali v lese pri jazere, no táto noc bola nezvyčajne temná. Keď vežové hodiny odbili polnoc, víla Vincencia padla na zem. Na hlave mala veniec z rôznych vetvičiek a rastliniek. Vodný škriatok, ktorý nešťastným vílam pribehol na pomoc, sňal Vincencii veniec z hlavy. Tváril sa pri tom veľmi vážne a ticho vílam povedal, že zlý čarodejník Rulík zaklial Vincenciu kúzlom večného spánku a keď sa im kúzlo nepodarí prelomiť, víla sa už nikdy neprebudí a jej tieň bude navždy slúžiť zlému čarodejníkovi. Jediný spôsob ako sa dá kúzlo zlomiť je vrátiť každú vetvičku naspäť škriatkovi, ktorý v kríku žije. Keď škriatkovia dostanú späť svoje vetvičky, vezmú si naspäť aj jed. 

Víly sú veľmi neštastné pretože okrem zlatého dažďa nepoznajú žiadnu rastlinku z venca. Škriatkovia im však pomôžu. Zažijú pritom veľa dobrodružstiev a ako inak, všetko nakoniec dobre dopadne.

Deti sa nenásilnou formou čítania pútavej rozprávky zoznámia s rôznymi jedovatými rastlinami, aby vedeli, ktorých sa majú vyvarovať. Na konci každej kapitoly sú otázky, ktoré im majú pomôcť upevniť si nové vedomosti (ja síce tieto otázky v detských knihách neobľubujem, no tu sú celkom na mieste) a samozrejme každá rastlinka je aj názorne zobrazená už spomínanými nádhernými ilustráciami Evy Chupíkovej.

Autorkou knihy je Daniela Krolupperová, prekladateľka, novinárka a spisovateľka, ktorá za detské knihy v rokoch 2003 a 2006 získala v ČR Cenu učiteľov.

Ak sa vám kniha Zákeřné keře zapáčila tak ako mne, viac náhľadov z nej si môžete pozrieť napríklad tu.



sobota, 9. júla 2016

Joshua David Stein: Can I Eat That?

Ilustrácie: Julia Rothman

Phaidon, 2016


Detské knihy, ktoré sú viac na hranie ako na čítanie, a ktoré zároveň rozvíjajú fantáziu, sú u nás obľúbené rovnako veľmi ako klasické knihy s príbehmi. 


Kniha Can I Eat That? patrí do kategórie hravosti. Hrá sa najmä s jazykom, čo môže menším deťom trochu unikať keďže ide o knihu v angličtine, na druhú stranu možno práve preto osloví aj trochu väčšie deti, ktoré už začínajú čítať a písať. 

Ako už samotný názov napovedá, táto kniha je o jedle. Autor Joshua D. Stein kladie otázky ako: Môžeš jesť morského ježka? Má ryba prsty? Môžeš zjesť tornádo? 

Deti sa tak hravou formou dozvedia fakty o niektorých jedlách a podnieti ich to k vyskúšaniu nových chutí.
 
Nuž a verte, že pri prečítaní knihy Can I Eat That? neskončíte. S Mimi sa ešte dlho po obrátení poslednej strany spolu rozprávame a dávame si kopu otázok typu: Možeš zjesť strom? Môžeš zjesť včelu? Môžeš zjesť stoličku? Zábava zaručená na dlhé chvíle alebo aspoň na čas, kedy chcete to vaše tornádo zastabilizovať, aby ste si stihli trochu vydýchnuť a nabrať energy na ďaľšie hry.

 




utorok, 5. júla 2016

Imro Weiner-Kráľ: Príbehy kocúra Mineta

Rozprávky pre Elise

Petrus, 2016


Anotácia

Príbehy z tejto knižky vymyslel a hlavne namaľoval Imro Weiner-Kráľ. Pôvodne boli určené iba jedinému čitateľovi – malej dcérke Elise. 

Po februári 1948 spadla na hraniciach železná závora a na jednej strane sa ocitol otec, a na druhej dcéra s mamou. Otec Imro sa snažil za nimi do Francúzska dostať oficiálne, a keď to nešlo, tak aj ilegálne. Nepodarilo sa mu to, zadržali ho na hraniciach a niekoľko mesiacov strávil dokonca vo väzení. Keď ho prepustili, usiloval sa udržiavať s Elise kontakt aspoň listami a aby bol malej dcérke bližšie, tak pre ňu písal a maľoval príbehy, ktoré jej postupne v rokoch 1953 až 1956 posielal.

Elise je už dávno dospelá. Aj keď žije a pracuje v Paríži, má Slovensko veľmi rada. Všemožne pomáha pripraviť monografiu jej otca – významného maliara. Vydavateľ chcel v tejto veľkej knihe pôvodne ukázať iba zopár obrázkov z príbehov, ktoré si ešte z detstva opatrovala, ale keď ich videli, aké sú čarovné a vtipné, rozhodli sa, aj so súhlasom Elise, vydať ich samostatne a to v niekoľkých knihách. V tejto prvej knihe je hlavným hrdinom kocúrik Minet, ktorý sa neskôr pravidelne objavuje i v ďalších príbehoch. Formát knihy je prispôsobený skutočnej veľkosti obrázkov, tie však museli trochu upraviť. Rovnako upravovali texty, ktoré francúzskemu originálu – súčasti obrázkov, nie celkom zodpovedajú.

Dúfame, že táto knižočka zaujme a poteší každého čitateľa rovnako ako jej tvorcov pri jej príprave.

Veľmi zaujímavé pozadie vzniku knihy, čo poviete? :-)

Kniha Príbehy kocúra Mineta obsahuje šesť príbehov, ktoré ostatným zvieratkám z dvora číta biely kocúr menom Minet. Ide o príbehy s vtipným obsahom a poučným koncom, podčiarknuté peknými ilustráciami. Na každej strane je pár riadkov textu tak ako to máme s Mimi rady. 

Vizuálne aj na omak vás kniha príjemne prekvapí kvalitným spracovaním. Rozmerovo je ideálna do detských rúčok. Určite môže byť krásnym darom, ktorý poteší rovnako dieťa ako aj dospelého nadšenca pre detskú knihu.

Ako ste sa dočítali v anotácii, ide o 60 rokov staré príbehy a tak treba ku knihe Príbehy kocúra Mineta pristupovať. Cítiť z nich dobu, v ktorej boli písané a verím, že nie každému rodičovi sa môže páčiť napríklad príbeh O dvoch bratoch, v ktorej padne výprask na zadok. 

S Mimi vždy prečítame celú knihu na jeden šup. Najradšej má piaty príbeh O múdrom vojakovi a lakomej starene. Ešte dlho po prečítaní sa smeje ako vojak prešiel starene cez rozum.

Páči sa mi ako kniha Príbehy kocúra Mineta podnecuje k premýšľaniu. Mimi sa aktívne zapája a rozoberá všetko čo čítame. Ilustrácie Imra Weinera-Kráľa ju v tom len podporujú. Teším sa, že sme práve touto knihou obohatili našu detskú knižnicu.






Prečítané leto

Vik z Čítajme si spolu  a Alžbeta z Malého pampúcha ma oslovili, či sa pridám k ich letnému detskému čitateľskému projektu Prečítané leto. Neváhala som ani sekundu a s radosťou súhlasila. 
S Mimi budeme čítať knihy a hrať sa hry podľa témy týždňa a následne na to prispejeme krátkym článočkom o tom ako to u nás prebiehalo. Mám však dieťa tvrdohlavé, ktoré číta knihy LEN podľa svojej chuti a nálady, tiež niektoré témy nie sú úplne jej parketa (tie si nahradíme), takže si to užijeme po svojom, ale...aj o tom je Prečítané leto :-)

Pridávam ešte link na FB skupinu Prečítané leto - hlavný stan tejto prázdninovej hry. Skupina je súkromná, no pokojne žiadajte o pridanie, berieme vás bez váhania :-)