streda, 21. júna 2017

Čitateľská výzva

Ahojte moje milé čitateľky a čitatelia,


dnes tu mám pre vás niečo iné ako tip na peknú detskú knihu. Dnes tu mám pre vás 30-dňovú výzvu, ktorú sme si pre vás spolu s Čítajme si spolu a Malým pampúchom pripravili.


O čo ide?
Určite ste už veľa krát počuli aké dôležité je čítať deťom už od malička, že to má pozitívny vplyv na rečový vývin, rozvoj fantázie a podobne. Priznám sa, že mne sa najviac zo všetkých výhod spoločného čítania ráta puto, ktoré si s Mimi tvoríme. 

Takže! 
Naša výzva znie: Čítajte si s deťmi aspoň 5 minút denne. Nemusíte čítať len večer pred spaním, ak ste ešte s dieťatkom doma, užívajte si možnosť čítať prakticky kedykoľvek cez deň dostanete chuť. My sme zvykli čítať ráno hneď po zobudení, knihy sme brávali do kočíka alebo na cestu autom, či autobusom, ak bola Mimi cez deň unavená, no na spánok jej nešlo, vzali sme si niečo dobré pod zub a šup ho relaxovať pri knihe. 

Dôležitá je pravidelnosť, urobiť si z čítania dennú rutinu. Na začiatku to nemusí byť ľahké a preto pre vás ilustrátorka Petra Lukovicsová (Cesta na svet) nakreslila obrázok stromu. Vytlačte si ho a za každý deň spoločného čítania vymaľujte jeden lístoček. Ako budú vymaľované listy na strome pribúdať, tak sa vám spoločné čítanie bude dostávať viac a viac pod kožu, až si bez neho nebudete vedieť predstaviť život.

A aby radosť zo spoločného čítania bola ešte väčšia, pripravilo si pre vás vydavateľstvo Zelený kocúr prekvapenie (hŕbu detských kníh ako darček, ale...pssst, to je zatiaľ tajomstvo).

Bojová úloha
  1. čítať si každý deň aspoň 5 minút (ako na to, vám môže pomôcť séria článkov Ako si čítať s našimi deťmi na blogu Čítajme si spolu)
  2. vytlačiť si obrázok stromu (tip: vezmite zopár exemplárov na ihrisko, do školky, či k lekárovi a namotajte na čítanie aj iných rodičov a deti)
  3. pochváľte sa, ako sa vám darí, na našej FB stránke alebo na Modrom koníku v skupine Nakuknime spolu do detskej knihy.


Čítaniu zdar! 


nedeľa, 18. júna 2017

Marcela Miklošková: Ako sa farby vymenili

Hráme sa zdravo, 2014



Ako sa farby vymenili je jedna z kníh, ktorú ukrývala moja skrýša dlhý čas, skúšala moju trpezlivosť, nakoniec som sa však dočkala! Je síce uvedená pre vek 3 až 6 rokov, no keď mala Mimi 3 roky usúdila som, že ešte nie, nakoľko sa mi zdalo, že by sa v zámenách farieb v jednotlivých rozprávkach stratila a aj textu bolo na ňu, v tom čase, priveľa. Takže ju odporúčam skôr pre deti od 4 rokov.


Kniha obsahuje 5 rozprávok: Žlto-čierna rozprávka alebo ako chcela byť čierna vrana žltá, Fialovo-biela rozprávka alebo ako chcela byť biela ovečka fialová, Ružovo-hnedá rozprávka alebo ako chcelo byť ružové prasiatko hnedé, Červeno-modrá rozprávka alebo ako chceli byť modrá obloha a modré jazierko červené, Zeleno-oranžová rozprávka alebo ako chcel byť zelený hrášok oranžový.



Okrem toho, že deti si pri čítaní precvičia farby, má táto kniha ďalší, eticko-morálny, rozmer. Na začiatku každej rozprávky hlavný hrdina túži po inej farbe ako má, túžba sa mu splní, no na jej konci zistí, že to nebol až taký dobrý nápad. Tu vzniká priestor na rozhovor s deťmi, či je skutočne dobré dostať všetko, po čom túžime, že druhým ľuďom netreba závidieť čo majú, čo je dobré pre jedného nemusí byť pre druhého a vlastniť všetko, po čom dychtíme nám nemusí priniesť pocit uspokojenia. 
Alebo ak by sme sa na to pozreli z pozitívnej stránky, posolstvo tejto dvojfarebnej knihy je v nájdení spokojnosti s tým, čo máme a radosti z toho akí sme (teda deti).


Okrem pekných príbehov je kniha sympatická aj po vizuálnej stránke. Obrázky (mimochodom, na ktoré sa Mimi nevie dostatočne pri čítaní vynadívať) do nej totiž venovali deti a výsledok je veselý, farebný, jedným slovom príťažlivý. 

Pri čítaní vždy vedieme s Mimi živý rozhovor, spomínam situácie z jej reálneho života kedy tiež išlo o to, že niekomu niečo obdivovala alebo po niečom veľmi túžila. Mimi mi potom hovorí o rôznych veciach, ktoré sa udiali v škôlke a súvisia s témou knihy. Tieto okamihy vzájomnej dôvernosti zbožňujem, silno nasávam všetko, čo mi moje dieťa hovorí, teším sa zo spoločnej chvíle a zákonite si knihy, ktoré naše spoločné čítanie zintenzívňujú, obľúbim. Tak je to aj s knihou Ako sa farby vymenili a preto ju môžem len a len odporúčať ďalej :-)




utorok, 30. mája 2017

Oldřich Růžička: Príbeh Auta

Ilustrácie: Tomáš Pernický, Kateřina Makaloušová

Albatros, 2017


Mimi je chorá, práve spinká a tak som si povedala, že napíšem pár slov o novinke z dielne Albatrosu Príbeh Auta. Napísal ju Oldřich Růžička a ja musím hneď na úvod uviesť, že mám rada jeho encyklopédie pre deti. Píše ich pútavým a hravým spôsobom, pri ich čítaní nehrozí nuda deťom ani dospelým. 

A presne taká je aj encyklopédia Príbeh Auta. Pútavá, hravá s vtipnými vsuvkami v podobe komiksov a vymyslených reklám, vďaka ktorým si deti informácie v nej obsiahnuté zapamätajú naozaj ľahko. Oficiálne je odporúčaná od 6 rokov, no Mimi je živým dôkazom, že ju môžu čítať aj mladšie detičky (a dievčatá), kľudne od 3 rokov. Takže ak máte doma malého milovníka/milovníčku áut, smelo do nej. 

Čo v knihe nájdete? Všetko od vynájdenia kolesa až po najrýchlejšie autá súčasnosti. Že na paru nefungovali len vlaky, ale aj autá, no v prípade áut to bolo trochu ťažkopádne riešenie. A tak rôzni vynálezcovia hľadali ako autá zmenšiť a zrýchliť až sa dopracovali k spaľovaciemu motoru. V knihe je celý jeho princíp zrozumiteľne popísaný a znázornený.

Spaľovací motor začal revolúciu v automobilovom priemysle. Konštruktéri vymýšľali, majstrovali, šperkovali, ľudia si pomaly zvykali, že na cestách nie sú už len vozy ťahané koňmi, ale aj autá, tie boli stále menšie a praktickejšie. A potom začala honba za rýchlosťou. 

Pre bežného smrteľníka je však formula na nič. Niekto potrebuje odviezť veľký náklad, iný zaparkovať na malom priestore, takže Príbeh Auta pokračuje rozdelením áut na rôzne typy, pozriete sa z čoho sa také auto skladá a na ďalšie vynálezy, ktoré zmenili automobilizmus (napr. pneumatiky, ŠPZ, klimatizácia, airbag a iné) do dnešnej podoby.




Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.

piatok, 19. mája 2017

Katarína Eliašová: O Evičke

Sovička, 2017


S Mimi sme dostali možnosť prečítať si novinku, knihu príbehov založených na princípoch kontaktného rodičovstva a rešpektujúceho prístupu, O Evičke od autorky Kataríny Eliašovej.

Priznám sa, že keď sa mi Katka ozvala a poprosila ma o recenziu, nemala som o kontaktnom rodičovstve a rešpektujúcom prístupe ani šajnu. Mimi doma vychovávame intuitívne, bez nejakých špeciálnych kníh a postupov. Povedala som si však, že si knihu prečítam, už len z čistého záujmu a ako vždy som bola zvedavá aj na názor našej malej čitateľky.

O Evičke som si najprv prečítala sama, najmä preto, že autorka v úvode uviedla, že sú v nej kurzívou vyznačené myšlienky maminy malej Evičky, ktoré môžeme deťom prečítať, no nemusíme. Ako cítime. Ja som cítila, že asi nebudem chcieť, tak som si ju teda najprv preštudovala bez Mimi (Akurát to potrebujem, aby Mimi vedela ako pri jej vychovávaní rozmýšľam, že prečítať deťom, no určite! 😁).
Už pri čítaní prvého príbehu O ceste na trh som si uvedomila, že to, čo doma praktizujeme na Mimi 😄 dá sa nazvať kontaktné rodičovstvo a rešpektujúci prístup, takže môj názor bude nakoniec z pozície vyznávača tejto výchovy. 

Ako ste už iste pochopili, O Evičke je kniha plná príbehov o jednej reálnej Evičke a jej mamine, o ich spoločnom fungovaní. V príbehoch je zachytený bežný život a situácie dôverne známe snáď všetkým deťom a ich rodičom a akýsi návod na to ako tieto situácie riešiť tak, aby bol stále zachovaný láskyplný vzťah medzi dieťatkom a rodičom. 
Napriek naozaj milým príbehom ma trochu pri čítaní dráždilo, že sú napísané ako ideálny stav. Maminka vie za každých okolností ako reagovať, čo Evičke povedať, vie si priznať chybu. Doslova osviežujúco na mňa zapôsobila reakcia otecka v predposlednej kapitole O smútku a zlej nálade, v ktorej Evičke povedal, že je škaredá. Bolo pre mňa oveľa zaujímavejšie sledovať ako sa zachovať po prešľape (keďže každý rodič ich robí a potom si ich vyčíta) ako čítať príbehy kde sa každý správa ideálne.

V knihe nájdete témy ako prvá návšteva zubára, nástup do škôlky, spoločné spanie, narodeniny, Vianoce, choroba, nástup maminy do práce a pod. (spolu 11 dobre vybraných tém, aj keď...chýbajú mi medzi nimi dve: príchod bábätka na svet a súrodenecké zhody-nezhody, no to si zrejme budeme musieť najprv počkať až bude mať malá Evička súrodenca 😄). 
Ak vaše deti rady čítajú knihy o Barborke alebo Terke, bude sa im páčiť aj O Evičke. 

S deťmi knihu nemusíte čítať kapitolu po kapitole, tie na seba ničím nenadväzujú, kľudne si môžete vybrať napríklad len O zúbkoch ak idete s dieťatkom na návštevu k zubárovi a chcete, aby si vedelo predstaviť čo ho tam čaká.

Okrem výberu tém sa mi páči, že za ilustrátorov si autorka Katarína Eliašová vybrala deti. Výsledok je veľmi milý. Mimi zaujali všetky obrázky.
Už menej sa mi páči rozloženie textu a ilustrácií. Autorka uvádza, že kniha je určená pre deti vo veku od 2 do 6 rokov. Objem textu na stranu však pre 2-3 ročné deti, ktoré ešte neudržia pozornosť na dlhší čas, nie je prispôsobený, čo je z môjho pohľadu veľká škoda keďže témy knihy sú najaktuálnejšie práve pre túto vekovú skupinu. Viac by sa mi páčilo ak by príbehy vyšli vo forme 11-tich tenších kníh s veľkými ilustráciami a pár riadkami textu na stranu (tzv. bilderbuch alebo picture book).

Samotný text je tiež trochu neprehľadný. Dialógy medzi malou Evičkou a maminou nie sú vizuálne oddelené, niekedy som hlasom mamičky čítala Evkinu pasáž a opačne. Skrátka som sa v tom množstve úvodzoviek idúcich po sebe miestami stratila. Inak jazyk je použitý priam hovorový, takže je ľahko pochopiteľný aj pre malé dieťa. Najlepšie vyznieva v kapitole O príprave na narodeninovú oslavu, v ktorej ide mamina piecť Evičke mrkvovo-čokoládovú tortu a tá jej chce pomáhať. Mamina sa pýta: Čo myslíš, čo budeme potrebovať?" a Mimi jej odpovedá, ani nemusím čítať: „Mrkvu a čokoládu" a pokračuje návodom ako ju asi budú piecť. V tomto je kniha skvelá, pri čítaní máte pocit, že Evička s maminou sedia vedľa vás a vediete s nimi rozhovor.

O Evičke by som však neodporúčala len pre deti. Odporúčam ju najmä pre budúcich rodičov a rodičov tých najmenších. Táto kniha im pomôže vidieť pohľad na situáciu zo strany dieťaťa, jeho túžob (veď prečo by si dieťatko nemohlo vybrať čo si ráno oblečie alebo z akého riadu bude jesť tak ako my dospelí) a strachu (z lekára, škôlky, či aj obyčajnej snahy rodičov dieťatko nasmerovať do spinkania vo svojej izbičke, keď na to ešte nie je pripravené). Takže ak hľadáte vhodný dar pre niekoho blízkeho, kto je v očakávaní alebo si chcete urobiť radosť sebe, neváhajte a siahnite po knihe O Evičke. Dá vám viac ako hociktorá iná kniha o výchove.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorke knihy O Evičke, Kataríne Eliašovej. Ak by ste chceli vedieť viac o vzniku knihy, pozrite oficiálnu FB stránku O Evičke 😊

piatok, 5. mája 2017

Narodeninová SÚŤAŽ! - vyhodnotenie

Ahojte moje milé čitateľky a čitatelia,

určite už netrpezlivo čakáte na oznámenie výhercu našej narodeninovej súťaže 😊 

Skôr ako sa k nemu dostaneme, chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za všetky gratulácie a milé slová, ktoré ste mi napísali k súťažným príspevkom a k postom na FB a MK. Urobili mi veľkú radosť! 😗

Veľkú radosť mi urobilo aj množstvo súťažných príspevkov. Keď som vyrobila lístočky do losovania, Mimi z nich bola vo vytržení, hľadala do čoho by sme ich umiestnili a ja som sa nakoniec rozhodla celý priebeh losovania natočiť vďaka čomu sa cítila dôležito 😃

Nebudem už ďalej zdržovať, nech sa páči pozrite si, kto vyhral Veľkú knihu tmy:

video


Ešte raz srdečne gratulujeme Martinkovi, synčekovi Evky Jochmannovej! Bolo to aj s kúskom napätia keď Mimi lístok vylosovala, no potom pustila a opäť zalovila v košíku :-D Evka prosím napíšte mi na mail xarra246@gmail.com vašu adresu.

Ďakujeme vám všetkým a tešíme sa zas niekedy nabudúce 😊

Z&M

pondelok, 1. mája 2017

Narodeninová SÚŤAŽ!

Ahojte moje milé čitateľky a čitatelia,


dnes oslavuje blog mimi malá knihomilka druhé narodeniny a to treba osláviť! 🍰🎈🎉

Mám tu pre vás súťaž: Stačí ak do komentu pod tento článok napíšete aspoň tri knihy, ktoré teraz s vašimi deťmi najviac čítate (môžete uviesť aj vek detí a takto sa vzájomne inšpirovať čo čítať).

Súťaž bude prebiehať od dnes 1.5.2017 do piatka 5.5.2017 kedy s Mimi vylosujeme jedného výhercu. A o čo hráte? Cenou je Veľká kniha tmy, o ktorej som na blogu nedávno písala.

Teším sa na vaše príspevky a ďakujem, že ma čítate 😘

Z&M

PS: Anonymné príspevky do súťaže nezaraďujem nakoľko neviem ako by som ich losovala. Ďakujem za pochopenie :-)


nedeľa, 30. apríla 2017

Koho sežere vlk?

7 pohádek jak je znáte i neznáte


Text: Ester Stará

Ilustrácie: Milan Starý

65. pole, 2017


Dnes tu mám pre vás lahôdku. Novinku od Ester Starej. Máme ju len pár dní a aj keď radšej píšem o knihách, ktoré sú overené časom (rozumej: čítame ich aspoň pár týždňov) a môžem ich teda bez najmenšieho zaváhania odporúčať, pri knihe Koho sežere vlk? musím urobiť výnimku. Pretože sme si ju celá rodina obľúbili od prvého čítania. 


Áno, je po česky. A čo? Kašlite na to! Táto kniha by mohla byť aj po japonsky a vôbec by to nevadilo. Tu je tvorcom príbehu dieťatko. A každý, kto má fantáziu.


Maminy, čítanie Koho sežere vlk? prenechajte tatinom. Urobte experiment. Potrebujete naň: dieťa/deti, tatina, knihu Koho sežere vlk?, všetko dáte do jednej miestnosti a necháte tomu pár minút. Výsledok? Výbuchy smiechu a bláznoviny. 

Tým nechcem povedať, že maminy sa nesmú zúčastniť, ale viete ako to s nami maminami je. My čítame knihy pekne písmenko po písmenku, vetu po vete, snažíme sa o nejakú tú edukáciu. Zato tatinovia sa textu vôbec nedržia, vymýšľajú si svoje vsuvky a vôbec,  s nimi je čítanie oveľa dobrodružnejšie.


Ale pekne po poriadku. Autorku kníh pre deti, Ester Starú, vám asi nemusím predstavovať. Je za úspešnými knihami ako Chrochtík a Kvikalka: Na cestě za blýskavým prasátkem, A pak se to stalo! a mnoho iných. 


Kniha Koho sežere vlk? je zameraná na rozvíjanie komunikačných schopností dieťaťa ako väčšina kníh Ester Starej. Obsahuje 7 rozprávok, ktoré pozná každý: O Červenej čiapočke, Budulínček, Perníková chalúpka, Ako dedko ťahal repku, Zvieratká a lúpežníci, O Otesánkovi (ako je to po slovensky?) a O neposlušných kozliatkach. Rozprávky sú vo forme maľovaného čítania, pričom dieťatko si môže vybrať z dvoch možností obrázkov a tak si príbeh nakombinuje podľa seba. Výsledkom môže byť klasická rozprávka ako ju poznáte alebo úplne vymyslená vtipnosť, pri ktorej sa zabaví celá rodina. A pssst, poviem vám ešte jednu tajnosť, ktorú som odpozorovala pri realizovaní vyššie spomenutého experimentu u nás doma. Pri čítaní tejto knihy sa vôbec nemusíte držať textu. Môžete ho dokonca úplne odignorovať, čítať" len obrázky a vytvoriť si tak zakaždým originálny príbeh, ktorý sa na ten pôvodný ani len nepodobá. Nuž čo, v tomto sa na nášho tatina vôbec nechytám... 😄


Jaaaj a skoro by som zabudla. Každá rozprávka v knihe začína ilustrovanou, celofarebnou dvojstranou plnou zábavných nezmyslov. Na záver sa nachádza zoznam použitých obrázkov vo forme slovíčok, keby dieťatko niektorý z obrázkov nevedelo pomenovať.



Link použitý v článku je affiliátny. Ďakujeme! 😘





utorok, 28. marca 2017

Veľká kniha tmy

Text: Helena Haraštová

Ilustrácie: Jiří Franta

B4U Publishing, 2017

Na pultoch kníhkupectiev sa objavila novinka Veľká kniha tmy autorky Heleny Haraštovej. V poslednej dobe som si obľúbila jej tvorbu. Určite aj vy poznáte a možno aj doma máte niektorú z jej kníh: Podívej, jak roste stromPodívej, jak roste rastlina s ilustráciami slovenskej ilustrátorky Edit Sliackej, Už sa nebojím tmy, o ktorej sa viedlo koncom minulého roka dosť diskusií a v nedávnom článku som písala o Jaké svátky slaví děti celého světa, v ktorom som spomínala aj druhú knihu zo série Jak bydlí děti celého světa.

Veľká kniha tmy je pomerne útla kniha o živote v tme, no pritom nabitá rôznymi zaujímavosťami. Deti sa najprv dozvedia čo to tá tma vlastne je, aké zdroje umelého svetla poznáme a potom môžu nazrieť do nočného života v prírode, v oceáne, v meste, na dedine, či zistia ako funguje letisko, kým ony sladko spia.

Helena Haraštová vo svojich knihách informácie podáva stručne, no výstižne a nie je to ani v tomto prípade inak. Obsah je ideálny pre deti od 3 do 6 rokov, je pútavý a v rozmedzí, ktorý udrží pozornosť malého čitateľa pričom ho zbytočne neunaví.

Veľká kniha tmy obsahuje ku každej téme jednu klasickú a jednu otváraciu dvojstranu – tá je z vonkajšej strany úplne tmavá a len tu a tam je niečo osvetlené. Keď dvojstranu otvoríme, uvidíme v strede hlavný celostranový obrázok – les/oceán/letisko/mesto/dedinu a život v nich. Spomínané osvetlené časti môžeme hľadať a porovnávať s celostranovým obrázkom. Po bokoch sú už potom konkrétne informácie o živočíchoch, rastlinách a živote v noci. Pomyselnou čerešničkou na torte tejto vydarenej knihy je jej obal, ktorý v tme fosforeskuje.

Ak deťom približujete život prírody, verím, že niektoré zaujímavosti spomenuté v knihe pre ne nebudú až takou novinkou. Zrejme budú vedieť, že existujú svetlušky, že netopiere, či sovy lovia v noci, že taký ježko vychádza na svoje potulky práve po zotmení a pritom veľmi funí, avšak nájdete v nej aj informácie v súvislosti s tmou a nocou, ktoré inde nenájdete a to pekne spolu v jednej knihe.

Mimi ako prvé zaujal obrázok nočnej zemegule, nevedela od nej odtrhnúť zrak. Čudovala sa, že v Afrike svieti len málo svetielok, kým Európa je nimi posiata. Páčilo sa jej pri jednotlivých témach porovnávať osvetlené časti na tmavej dvojstránke s obrázkom vo vnútri, pozorne počúvala a aktívne sa zapájala do debaty o živote v tme, pretože o zvieratách toho vedela pomerne dosť, niektoré veci poznala z iných kníh, iné napríklad aj vďaka rozprávke Včielka Maja. 

Najprv som si myslela, že pre ňu budú témy o rastlinách, živočíchoch a morských potvorkách oveľa pútavejšie ako mesto a dedina, no to som si neuvedomila, že ona ako dieťa pulzujúci nočný život ešte nezažila. Takže sústredene počúvala a prezerala si obrázky o tom, ako zdravotníci v sanitke aj v noci zachraňujú životy, ako sa autobusom môže dostať na druhý koniec mesta aj keď všetko navôkol spí, že do hotela môže prísť a ubytovať sa vlastne kedykoľvek. Až pri čítaní tejto knihy si uvedomila, že mať ráno čerstvé pečivo nie je len tak, bo niekto druhý musí ešte za tmy vstať, ísť do práce a pripraviť nám ho. Alebo že kedysi nemali ľudia tak ako my dnes k dispozícii toľko kníh, preto mali zvyk si večer celá rodina posadať okolo stola, na ktorom horela sviečka a rozprávali si rôzne strašidelné príbehy kým šli spať.

Myslím, že budete so mnou súhlasiť keď napíšem, že tma deti nenecháva chladné. Mnohé sa jej boja a napriek našej snahe ich strach zmierniť niekedy nepomôže nič iné, len vydržať až zo strachu vyrastú. V tejto knihe deti nazrú na tmu z iného uhla. Tma už pre ne nebude len temný priestor, ktorého sa treba báť. Zrazu zistia, že v takej tme sa deje kopa vecí, ktoré stoja za hlbšie prebádanie.




Na záver knihy aj pár slov o Mesiaci.

nedeľa, 19. marca 2017

Čo sa deje v cirkuse

Nájdite si vlastný príbeh

Doro Göbelová, Peter Knorr

Fragment, 2017


U Mimi sa obrázkovo-hľadacie knihy tešia veľkej obľube. Doma sa nám ich už zopár nazbieralo, o niektorých som písala tu a to sa u nás nájdu ešte napríklad knihy od Anne Suess a Martina Handforda. 

Keď sa nad tým tak teraz zamýšľam, máme ich fakt dosť a viete čo? Myslím si, že ste na tom veľmi podobne a potešíte sa každému tipu na ďalšiu obrázkovo-hľadaciu knihu, ktorá by vám mohla pribudnúť do detskej knižnice. 

Podľa všetkého je v Nemecku istá tradícia Wimmelbuchov (ako ich oni nazývajú). Ak som správne pochopila, zakladateľ týchto obrázkovo-hľadacích kníh nazývaný aj otec Wimmelbilderbuchov" je autor, ilustrátor a maliar Ali Mitgusch. No a dvojica Doro Göbelová a Peter Knorr sú označovaní ako jeho nástupcovia.

Na Slovensku vo vydavateľstve Fragment vyšli dve ich knihy: Čo sa stalo na výlete a Čo sa deje v cirkuse. Pre Mimi som vybrala druhú menovanú nakoľko na tému výlet obrázkovo-hľadaciu knihu už máme (pozrite odkaz vyššie, nájdete ju tam pofotenú, no obávam sa, že už je vypredaná, ak ste ju v minulosti zháňali a nezohnali, tak vás možno poteší práve kniha od Doro Göbelovej a Petra Knorra).

Ako vidíte z ukážok, kniha je pekne ilustrovaná plná rôznych detailov a situácií ako sme zvyknutí z podobného typu kníh. Na zadnej obálke sú niektoré postavičky vyobrazené a pomenované, deti ich na stránkach knihy môžu hľadať. Hľadanie je o to zaujímavejšie, že na každej strane môžu byť oblečené v iných kostýmoch, nuda tak skoro nehrozí.

Čo sa deje v cirkuse máme doma približne mesiac, takže na to, že ide o novinku, je už dobre otestovaná. Mimi najviac zaujalo stavanie šapito keďže naživo niečo podobné nevidela. Všimla si zlodeja v hľadisku a ako ho na ďalšej strane lapil policajt, kozu, ktorá dievčatku odhryzla z cukrovej vaty, mačku, ktorá vyliezla na strechu šapito a ako sa ju jedna z akrobatiek snaží zachrániť a kopu iných vecí, ktoré v iných obrázkovo-hľadacích knihách veru nemáme (no fakticky 😁).


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.