Preskočiť na hlavný obsah

Prečítané leto: O pečení

Týmto článkom sa chcem poďakovať Vik z Čítajme si spolu a Alžbete z Malého pampúcha, ktoré stoja za projektom Prečítané leto, že vymysleli tému o pečení. Veľmi kruté. Doma sme nemali nič na mlsanie a pri čítaní nižšie spomínaných kníh som trpela hladom, mučivou chuťou maškrtiť a po celý čas mi škvŕkalo v brušku. Aj Mimi. Takže VAROVANIE! Predtým ako budete čítať o koláčikoch, buchtičkách a chrumkavých chlebíkoch, pripravte si niečo mňami pod zub.


K téme o pečení sme si s Mimi prečítali knihy Chlebová Lhota od Dagmar Urbánkovej a Jak zvířátka pekla koláče od Martiny Kavkovej. 


Hovorí sa, že obal predáva a, musím sa priznať, v prípade Chlebovej Lhoty ma obal vôbec neupútal. Napriek tomu, že som o knihe čítala len pozitívne názory, vyhýbala som sa jej. Potom prišlo Prečítané leto s témou o pečení a po prekutraní detskej knižnice som zistila, že nemáme žiadnu knihu na túto tému. Tak som si povedala, že to s tou Chlebovou Lhotou skúsim.


A som rada. Pretože má príbeh, ktorý pobaví a fotografie, ktoré upútajú deti aj dospelých. 


Kniha je vlastne kronika jednej malej dedinky s názvom Chlebová Lhota, ktorú nám rozpovie miestny učiteľ Ján. Pobaví nás už na začiatku. Mimi sa šúľa od smiechu a chce, aby som jej tieto slová pána učiteľa čítala zas a znova, až kým sa ich do sýtosti nenabaží:

Do Chlebové Lhoty nevedou cesty. Lidi sem přináší vítr, voda, nebo vykynou přímo tady.


A vtipnosti pokračujú na ďalších stranách. Ak si chcete v Chlebovej Lhote zariadiť novú domácnosť, jednoducho si ju vyhryziete, uhnetiete alebo upečiete. Vek ľudí sa počíta na žemličky a dokonca sem zavítali už aj také novoty ako celozrnná múka. 


Kniha Chlebová Lhota je zaujímava nielen príbehom, ale aj samotným spracovaním. Inscenované fotografie Michala Hladíka chrumkavých chlebíkov a ich obyvateľov, plné rôznych detailov, sa prelínajú s komiksom a rozprávaním hlavnej postavy.


Záverom teda môžem túto knihu len a len odporučiť, po spoznaní jej obsahu sa mi už aj tá obálka zapáčila a musím povedať, že knihu vystihuje.





Druhú knihu, ktorú sme si s Mimi prečítali k tohto týždňovej téme nájdete aj medzi knižnými tipmi Prečítaného leta: Jak zvířátka pekla koláče od Martiny Kavkovej.


Priznám sa, nepoznala som ju a tak som sa nechala inšpirovať. Trochu som riskovala nakoľko ide o veršovaný príbeh a Mimi verše nemá rada, navyše zatiaľ nechce, aby som jej čítala po česky. Musíte uznať, že pri predčítaní simultánne prekladať veršovaný príbeh do slovenčiny je riadna fuška, no páčili sa mi ilustrácie aj cena (kúpila som ju cez internet za 2,52 EUR).


Risk sa vyplatil. Vďaka tejto knihe sme preklenuli bariéru. Prečítala som jej ju totiž celú po česky pričom Mimi ani raz nepovedala, že chce slovenčinu a nakoniec ani verše neboli problém. Dokonca sa Mimi tak páčili, že sa niektoré pasáže snažila naučiť naspamäť. Napísané sú naozaj dobre, chytľavo a prirodzene plynú. Aj mne sa dobre nahlas čítali.


Príbeh tejto knihy je jednoduchý (vhodný pre deti od 2 rokov), už samotný názov vám prezradí o čo v ňom pôjde - ako si zvieratká pečú koláče. V krátkosti: veverička, hlavná aktérka, nájde kuchárku so sladkým receptom a keďže je hladná, rozhodne sa, že si koláče upečie. Potrebuje však pomoc, pridajú sa k nej ďalšie zvieratká, každé zoženie jednu ingredienciu. Nie je to však také ľahké. Nielen, že sa poriadne unavia, no poniektoré aj život riskujú. 


 Úplne jednoduchá zápletka, ale ten záver! Ten nás dostal. Mladá veverička (dcérka hlavnej aktérky) si chce prácu zjednodušiť, ukradne dedkovi orechy z košíka, ktoré s ťažkosťami a boľavým chrbtom zbiera zo zeme celý deň. Lapí ju za kožuch dedkov pes, no našťastie jej beží na pomoc mama veverička aj s čerstvo napečenými koláčmi a za výmenu, aby veveričku pustil, mu ich pár dá. A tu príde ponaučenie. Lebo viete ako sa hovorí: Bez práce nie sú koláče. Takže, kým sa ostatné zvieratká napchávajú voňavými koláčmi, na ktoré suroviny našli poctivo a vypotili pritom aj nejakú tú kvapku, mladá veverička si môže akurát tak labku lízať.


A to Mimi nevedela predýchať. Bolo jej veveričky ľúto, vymýšľala rôzne verzie konca príbehu tak, aby aj táto lapajka malá dostala sladký koláč. Mne osobne sa tento záver veľmi páči, pretože donútil Mimi sa nad celou vecou zamyslieť, vyvolal v nej súcit a celý príbeh ňou neprešiel len tak povrchne, no ostal v nej rezonovať aj dlho po prečítaní.


Napriek slinkám, ktoré nám pri čítaní tiekli, sme sa rozhodli pečenie koláčov nechať na zimné mesiace, lebo v týchto horúčavách by to bola samovražda. Mimi so sesterničkami (3 r. a 7 r.) však začiatkom leta piekli vlastnú pizzu v našom záhradom krbe. Kým pre Mimi to bola bežná rutina, lebo v kuchyni pomáha pravidelne a svoju pizzu si vždy robí sama, pre sesterničky bol silný zážitok, že si mohli samé cesto uvaľkať a na pizzu dať to, čo im chutí. Hotové pizze vzali domov maminkám ukázať a staršia nám akurát včera povedala, že by sme si to mohli zopakovať (nezľaknite sa, dievčatá sa najprv hrali na tigre, preto tie čierne pásiky na xichtíkoch).






Chlebová Lhota
Text a ilustrácie: Dagmar Urbánková
Fotografie: Michal Hladík
Baobab, 2010


Jak zvířátka pekla koláče
Text a ilustrácie: Martina Kavková
Amenius, 2010


Komentáre

Zverejnenie komentára